Dnes je utorok 27. Septembra 2016, meniny má Cyprián, zajtra Václav

úvod | aktuality | história | hrad / castle | jaskyňa | pohanská | galéria | cirkev | školstvo | obecný úrad | mapa | faktúry, zmluvy, objednávky | verejné obstarávanie | dokumenty | prevencia kriminality | tlačivá na stiahnutie |

Top aktuality

COOP Jednota - oznam
Magnetky Plavecký hrad
Reportáž o hrade
TVORME SPOLU SYSTÉM VEREJNEJ OSOBNEJ DOPRAVY V KRAJI
Posledné premietenie

Počasie na Slovensku

Počítadlo prístupov

Plavecký hrad       English version

Ak sa niekedy vyberiete do Záhorskej nížiny, určite vás upútajú do ďaleka viditeľné hradby a veže Plaveckého hradu, ktoré sa belejú uprostred sýtej zelene malokarpatských lesov. Tradícia opevnenia na mieste dnešných hradných zrúcanín siaha hlboko do minulosti.

Na susednom dominantnom kopci vzniklo už takmer pred takmer tromi tisíckami rokov hradisko. Rovnakú lokalitu si pre svoje opevnenie zvolili na prelome letopočtov Kelti. Ich mohutné valy dodnes obopínajú rozľahlý vrchol návršia Pohanská v bezprostrednom susedstve stredovekého hradu.

Po vzniku Uhorského kráľovstva sa široký pás Záhorskej nížiny spolu s masívom Malých Karpát stal dôležitým hraničným pásmom, v ktorom sídlili len kmene strážcov. Od začiatku 13. storočia však dochádzalo k postupnému osídľovaniu pohraničia a od polovice storočia strážne osady nahradili kamenné hrady. V tomto období Detrich, syn bratislavského richtára Kunta, postavil na skalnatom hrebeni nad nížinou svoje opevnené sídlo, ktoré zároveň slúžilo ako pohraničná pevnosť na ochranu kráľovstva. Nový hrad nazval svojím menom - Detrichov kameň.

Pevnosť tvorila hradba, vymedzujúca obdĺžnikový areál na vrchole brala a štíhla hranolová veža na jeho najvyššom výbežku. Vďaka polohe v citlivom priestore pohraničia bol hrad už tesne po svojom vzniku svedkom bojov uhorských a českých vojsk. Neskôr, v priebehu 14. storočia zrejme patril do rozsiahleho panstva Matúša Čáka a po jeho smrti bol až do konca storočia v správe kráľovských kastelánov.

Správcovia rozšírili skromné obytné priestory sídla výstavbou mohutnej veže, umiestnenej do čela hradu, ktorá zároveň posilňovala obranu vstupnej brány. Koncom 14. stor. sa Plavecký hrad zaradil do rozsiahleho zoznamu majetkov obľúbenca cisára Žigmunda, Stibora zo Stiboríc, a po vymretí jeho rodu ho získali iný významní šľachtici – grófi z Jura a Pezinka. Tí na Plaveckom hrade vybudovali palác na severnom okraji skaly a pôvodný hrad obkolesili vencom vonkajšieho opevnenia. V priebehu 16. stor. hrad niekoľko krát zmenil majiteľov. Dôležitú epizódu v jeho histórii tvorili záložní majitelia Fuggerovci, ktorí zrejme doplnili masívnu delovú baštu so strieľňami a odvetrávacím systémom podľa vzoru ich rodovej pevnosti Červený kameň.

Po Fuggerovcoch sa panstva ujali Bakičovci a poslednú kapitolu života  zažil hrad v rukách veľmožského rodu Pálffyovcov. Ich dielom je dostavba hospodárskych a obytných budov a zosilnenie opevnenia dolného hradu ďalšou delovou baštou. Počas povstania Františka II. Rákaciho v r. 1705 – 1706 sa o hrad ešte naposledy bojovalo, no vojnové udalosti ho natoľko poškodili, že sa stal neobývateľným. V priebehu 18. a 19. stor. sa pod náporom zubu času sformovala charakteristická silueta ruiny s dvojicou dominujúcich pozostatkov hranolových veží a mohutnými delovými baštami, ktoré spájajú dokopy výborne zachovalé hradby opevnenia.

Bohužiaľ ani v 20. stor. sa proces deštrukcie hradu nezastavil. V priebehu jeho prvej polovice sa postupne rozpadla skoro celá obytná veža a v 90-tych rokoch sa do nádvoria zrútila podstatná časť jednej z dominánt ruiny – východnej hradnej veže, situovanej na vrchole brala. Neustále napredujúci proces rozpadu nám dnes pripomínajú aj kritické poruchy poslednej stojacej steny hradného paláca a hradnej brány.

 

Po storočia pustnutia a nezáujmu sa hrad konečne dočkal aktivity, zacielenej na jeho záchranu. V rámci projektu Odklínanie hradov, si zrúcaninu zobral pod patronát 91. skautský zbor z Bratislavy. Mladí dobrovoľníci sa zameriavajú najmä na čistenie hradného areálu od náletovej zelene, ktorá nebezpečne narúša murivá. Odstránenie nežiaducej vegetácie je prvým a nevyhnutným krokom na dlhej ceste k záchrane Plaveckého hradu.

 

Ako ste však určite zaregistrovali, v poslednej dobe sa na hrade začína pohybovať čoraz viac odborníkov, ktorí začali aktívne pracovať na príprave dokumentácie potrebnej k vykonaniu nevyhnutných prác pri záchrane hradu. Je to vďaka grantu, ktorý naša obec získala v roku 2012 z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok na zameranie skutkového stavu národnej kultúrnej pamiatky a spracovanie architektonicko-historického výskumu. Na základe týchto podkladov sa následne vypracuje projektová dokumentácia a statický posudok objektov hradu, ktoré sú najviac ohrozené. Ale to je už o budúcnosti, o ďalších peniazoch a kope práce. Ale prvý úspech pri získaní grantu MK SR dáva  nádej, že sa podarí získať financie pre ďalšie kroky, ktoré by zabránili, aby silueta tejto zrúcaniny navždy zmizla z malebného karpatského hrebeňa.

A nasleduje ďalšia dobrá správa - obec bola aj v roku 2013 úspešná a získala grant z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok na podporu ďalších aktivít smerujúcich k záchrane hradu. V tomto roku to bude spracovanie statického posudku, vypracovanie projektovej dokumentácie statického zabezpečenia a projektovej dokumentácie na úpravu prístupovej cesty. V spolupráci s CHKO Malé karpaty zahájime vyčisťovacie práce potrebné pre realizáciu murárskych prác plánovaných pre tento rok. Na ich základe predpokladáme postupnú realizáciu stavebných prác - zamurovanie kavern v murivách prístupných bez lešenia.

Obec bola úspešná aj v roku 2014 a získala grant z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok na podporu ďalších aktivít smerujúcich k záchrane hradu. Rok 2014 znamenal pre Plavecký hrad pokračovanie v začatých prácach a tiež to, že sa finančné prostriedky využili v celom objeme na murovanie a s tým súvisiace práce podľa schváleného projektu. V minulých rokoch bol realizovaný statický a architektonicko-historický výskum vybraných objektov a vypracovaný projekt statického zabezpečenia najviac ohrozených objektov, na základe ktorých sa práce realizovali.

V roku 2014 prebehli zabezpečovacie práce na objektoch vstupnej Bránovej veže.  V roku 2013 sa sanovala kaverna v päte múru, čím sa zastabilizovala celá východná stena brány a zabránilo sa tak jej možnej deštrukcii. V roku 2014 boli odstránené statické poruchy na jej južnej a západnej stene kde sa doplnilo nové murivo. Práce pokračovali na západnej stene Bránovej veže, ktoré spočívali v domurovaní jej deštruovanej časti vrátene obnovy okenného otvoru a jeho dreveného rámu 2. podlažia a trámových káps 2 a 3. podlažia.   Po stabilizovaní západnej steny práce pokračovali na jej južnej stene kde bol čiastočne na ľavej strane doplnený v amorfnom tvare portál z tufového kameňa z pôvodného materiálu pre maximálnu autentickosť pamiatkovej obnovy.

Ďalším krokom boli práce na objekte renesančného prevétu ktorý bol staticky narušený deštruovanými špaletami a chýbajúcim záklenkom, v dôsledku čoho hrozilo zrútenie steny nad samotným prevétom čo naznačovali už aj trhliny v murive. Statické zabezpečenie spočívalo v domurovaní špaliet, obnove parapetu a vloženie drevenej konzoly prevétu. Následne bol obnovený chýbajúci záklenok a doplnené chýbajúce murivo nad samotným záklenkom.

Vďaka podpore Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok  sa aj v roku 2015 úspešne pokračovalo na zabezpečovacích prácach na nasledovných objektoch :

Východná veža jadra -  trojpodlažný ranogotický objekt z 13. stor., je najstaršou časťou hradu. Z hľadiska celkovej stability, resp. možnosti havárie bolo najviac ohrozené samotné torzo veže. V roku 2014 sa preto sanovala a dopĺňalo sa murivo o objeme 23 m3  čím sa čiastočne zastabilizovala celá východná stena brány a zabránilo sa tak  jej možnej deštrukcii. V roku 2015 sa pokračovalo v ďalšej etape kde sa obnovili okenné otvory prvého a druhého podlažia na základe meračky zo sedemdesiatych rokov a fotodokumentácie a  doplnilo sa 29 m3 nového muriva, čím sa celé torzo zastabilizovalo. Pre samotné statické zabezpečenie veže bolo potrebné postaviť lešenie z exteriéru do výšky 18 m a interiéru do výšky 12 m. Išlo o logisticko obtiažny proces, kde sa všetok materiál potrebný pre statické zabezpečenie musel prepraviť cez tri kladky, čo v konečnom dôsledku predstavuje viac ako 70 ton materiálu vytiahnutého ručne na vežu.

Renesančné strieľne medzi hradbou predhradia a predbránia - ide o objekt renesančných strieľní medzi hradbou predhradia a predbránia, ktoré boli porušené degradáciou tehál a miestami dokonca ich úplným vypadnutím. Nadpražia strieľní tvorené drevenými prekladmi, až na jednu strieľňu, úplne chýbali a murivo nad nimi bolo rozpadnuté. Koruna muriva mala vyplavenú spojovaciu maltu a v mieste nad strieľňami jej hrozilo bezprostredné zrútenie. Pre samotné statické zabezpečenie bolo potrebné postaviť lešenie z vnútornej strany nádvoria do výšky 6 m a taktiež vysunúť plošinu, potrebnú pre domurovanie nárožia predhradia,  z lešenia do exteriéru. Následne bolo preškárované existujúce murivo okolo strieľní a obnovené špalety samotných strieľní. Ďalším krokom bolo osadenie pôvodných drevených dubových prekladov s hrúbkou 7 - 8 cm podľa odtlačkov po pôvodných prekladoch. Taktiež bolo potrebné nadmurovať korunu priečnej hradby ochranným riadkom z kamenného muriva výšky cca 30 cm a Južné ukončenie priečnej hradby sa stabilizovalo domurovaním časti nárožia hradby predhradia.

Okenné otvory západného múru predbránia - pôvodné otvory renesančných strieľní v západnej stene predbránia mali porušené parapety, ostenia a aj klenuté nadpražia. Navyše, vzhľadom na ich vzájomnú blízkosť, hrozil rozpad medziokenného piliera a tým následne aj celej hmoty muriva nad nimi až po korunu. Pre celkovú stabilizáciu bolo potrebné najmä doplniť 1,5 m3 muriva medziokenného piliera a to doplnením muriva špaliet a parapetov ako aj vypadnuté oba klenbové záklenky. Celému statickému zabezpečeniu predchádzalo postavenie lešenia z exteriérovej strany do výšky 4 m. Následne sa obnovili parapety a špalety strieľní, zhotovili sa drevené ramenáty a obnovili záklenky jednej aj druhej strieľne.

Severná stena Západného paláca predhradia - ide o trojpodlažný objekt z druhej polovice 16. stor., kde sa na úrovni prvého a druhého podlažia nachádzala veľká kaverna, ktorá ohrozovala statiku celej steny pričom hrozilo jej úplné zrútenie, čím by nenávratne utrpela celá silueta hradu. Celý proces sanácie spočíval v postavení lešenia z vnútornej strany a zamurovaní kaverny v objeme 4 m3 a obnovení dvoch pôvodných trámových káps.

Stena Severného paláca - išlo o statické zabezpečenie torza gotického Severného paláca, ktorému hrozila deštrukcia a úplný zánik. Posledný zvyšok palácovej steny sa zastabilizoval zamurovaním kaverny v objeme 2 m3 a preškárovaním líca.

 

Rád by som aj informoval, že sa našiel aj sponzor - pán knieža Pascal G.F.V. Ergo, ktorý v roku 2013 prispel čiastkou 2.000 €, v roku 2014 čiastkou 1.600€ a v roku 2015 čiastkou 1.000 € na obnovu hradu (zmluvy sú uverejnené v sekcii ZMLUVY). Touto cestou mu chcem ešte raz poďakovať a tajne dúfam, že sa takých ľudí nájde aj viac. Veď náš hrad si to určite zaslúži.

Takže prianie sa stalo skutočnosťou, a našiel sa ďalší sponzor - pán Jan Kocisek z Viedne, ktorý opätovne daroval tak ako v roku 2014, tak aj v roku 2015 na záchranu hradu 500 € (zmluvy sú uverejnené v sekcii ZMLUVY). Keďže sa pán Kocisek venuje vydávaniu faksimile klasických diel, ( faksimile ( z latinského fac simile - urob podobne) je mechanická reprodukcia textovej alebo obrazovej predlohy, ktorá po použití všetkých dostupných prostriedkov a techník dokonale napodobní vnútorné aj vonkajšie znaky originálu a tým ho úpne nahradí) zaujíma sa aj o históriu nášho hradu. A keď videl že sa práce na záchrane hradu reálne začali, rozhodol sa našu aktivitu podporiť. Takže aj jemu patrí naše veľké ďakujeme.